Počas zverejňovania môjho posledného satirického článku “Jak správne vyprávať 2” som narazil na jednom z konšpiračných webov na starého známeho Amana, ktorý ma na ňom v poslednej dobe opakovane spomínal a zároveň mi vyčítal, že nerobím “odbornú analýzu” alternatívnej scény, ale iba sa z nej vysmievam.
Po krátkej (a na počudovanie úctivej) výmene názorov s týmto inak dosť inteligentným mlaďákom, som si vlastne uvedomil, že má aj celkom pravdu a skutočne som ešte nespravil “normálny” článok o našich alternatívcoch, čo môže pre niekoho pôsobiť zmätočne. Keďže téma je sama o sebe dosť obšírna, nezmestí sa do jedného článku, rozhodol som sa teda, že venujem sériu článkov s názvom “Dekonštrukcia Slovenskej alternatívy” bližšej analýze tohto fenoménu ktorý sa postupne rozmáha a ktorého som bol niekoľko rokov aktívnou súčasťou.
Prvá vec, ktorú treba pred začiatkom spomenúť je skutočnosť, že sa v mainstreame a aj doteraz na tomto blogu pre simplifikovanie celého konceptu používa nesprávne singulár – alternatíva. Akoby sa jednalo o jeden ucelený myšlienkový prúd s jasným zameraním, alebo hodnotovým rebríčkom, ktorý jeho nositelia unifikovane vyznávajú. Nie je to tak, korektné by bolo rozprávať o alternatívach. Ostatne, toto isté sa dá použiť aj pre opačný zjednodušený termín “mainstream”, ktorý sa dá takisto rozbiť na mnoho menších, omnoho komplexnejších častí.
Alternatívnych prúdov je aj v tak malej krajine akou je Slovensko hneď niekoľko a majú diametrálne odlišný charakter, dokonca sa reprezentanti jednotlivých prúdov nemusia vzájomne znášať a často sebou pohŕdajú. Existuje však hlavný a zároveň najpodstatnejší spoločný menovateľ všetkých týchto prúdov a tým je nedôvera až hostilita k mainstreamu: tzn
-súčasným oficiálnym informáciám o dianí vo svete (médiám)
-zavedenému politickému zriadeniu (kapitalizmus/demokracia, predovšetkým však neoliberalizmus)
–vedeckému konsenzu (resp. konkrétnym záverom, ktoré sú autorovi nesympatické z ideologických či emocionálnych dôvodov)
-oficiálnej interpretácii histórie
Zároveň sa na zoskupovanie a koncentráciu týchto prúdov používa takmer výlučne internetové médium, čo by sa tiež dalo charakterizovať ako spoločný menovateľ.
Najrozšírenejšie a najvokálnejšie skupiny v našej krajine by sa dali zhrnúť zhruba do týchto subkategórií (k vzájomnému prieniku prirodzene môže dochádzať a často aj dochádza):
Obsah
Mediálny prúd
Alebo mediálna alternatíva. Jedná sa o snahu prinášať neštandardné správy, ktoré sa v klasických novinách nevyskytujú, alebo sú zastúpené len veľmi málo. Vďaka totálnej absencii akejkoľvek formy filtračnej metodiky (viz. fenomén alternatívnych faktov) sa do éteru často dostávajú úplné nezmysly, pseudovedeckého a informačného charakteru, ako aj klasické konšpiračné teórie typu 9/11. Alternatívne médiá nedisponujú žiadnym žurnalistickým štandardom alebo verifikačnou/skeptickou metodikou. Kritika proponentov tohto prúdu sa často opiera o výčitky, že sa o niečom neinformuje (buď dostatočne, alebo vôbec), častokrát sa však jedná len o ich nevedomosť, vzhľadom k tomu, že mainstream z princípu nesledujú, z čoho následne vznikajú dosť paradoxné situácie.
Celý výstup mediálno-alternatívneho prúdu sa pritom snaží zapôsobiť veľmi objektívne a nezaujato, spravidla však informuje o tom, o čom chcú užívatelia počuť a čo zhodou okolností korešponduje s ich hodnotami a svetonázorom (aká to náhoda!). Termín na tento jav sa nazýva odborne “pravda” v alternatívnych kruhoch.
Najznámejším alternatívnym médiom je internetové rádio Slobodný vysielač, ktoré správy neverifikuje, len preberá (facepalm) a zároveň je v ňom poskytovaný priestor každému, kto oň prejaví záujem.
Ďalšie príklady: Parlamentnelisty, Hlavnespravy
Konzervatívny prúd
Najrozšírenejší alternatívny prúd, ktorý sa u nás vyskytuje a delí na mnoho menších vetiev predstavuje konzervatívny prúd. Tento definujú hodnoty ako rodina, rasa, viera, alebo národ. Predstavuje teda priamy protipól neolibralizmu, globalizmu, otvorenosti, multikulturalizmu, tolerancii a progresivizmu. Proponenti tohto prúdu často označujú súčasnú spoločnosť za hlboko nemorálnu a chorú (v stave rozkladu), ovládanú “západom”, hlavne teda úzkou skupinou vplyvných osôb, kvôli čomu stratili úplnú dôveru k politickému zriadeniu a štandardným médiám. Podstatná časť aktivít sa teda logicky koncentruje na demaskovanie týchto negatívnych “zahraničných” vplyvov a vymedzovanie ideologických a hodnotových nepriateľov. Nie je žiadna náhoda, že sa práve na týchto ľudí alternatívne médiá zameriavajú a v budúcnosti zameriavať budú.
Nacionalistická vetva
Jednoznačne najväčšia časť našej alternatívy je tá nacionalistická. Najdôležitejšou hodnotou pre nacionalistov je národ a rodina. Práve preto vnímajú veľmi citlivo témy ako homosexuálne zväzky alebo akúkoľvek formu internacionalizmu. Viera hrá tiež dôležitú úlohu, hlavne teda kresťanská. Hodnoty kresťanského učenia (pomáhať slabším, odpúšťanie, pokora…) sa poväčšinou zvyknú ignorovať a nepripisuje sa im veľká váha, kresťanstvo sa vníma skôr iba kultúrne.
Najväčším problémom mainstreamu je frekventované nerozlišovanie nacionalizmu a neonacizmu nakoľko ich naoko spája časť spoločných tém (hlavne v súvislosti s prvou Slovenskou republikou a Jozefom Tisom), čo je aj dôvod prečo z toho alternatíva často profituje a ešte viac prehlbuje nedôveru konzervatívnych ľudí k štandardným médiám. Miera radikálneho antisemitizmu a rasizmu je omnoho lepším identifikátorom o akú vetvu ide.
Chyba na strane nacionalistov je samozrejme tiež. Veľmi nedostatočne sa od neonacistickej vetvy sami dištancujú a de facto ju nikdy nekritizujú, čo značne komplikuje celú problematiku aj pre mainstream.
Neonacistická vetva
Neonacisti v súčasnosti tvoria podstatnú časť Slovenskej konzervatívnej alternatívy. Zaujímavosťou je, že sa osobne k neonacizmu (ani jej historickým derivátom – fašizmu a národnému socializmu) skoro nikdy nehlásia, resp. minimálne nie otvorene. Keď sú s týmto pojmom priamo konfrontovaní, ich automatická reakcia je ad hominem útok na autora a reči v kontexte “nálepkovania” (viz. red herring). Pritom im vôbec nepríde zvláštne, že zo všetkého zla vinia Židov a súčasne popierajú holokaust, hlásajú nadradenosť bielej rasy (minimálne pri komparácii s “negroidnou rasou” alebo rómskym etnikom), propagujú ultranacionalizmus, idealizujú si prvý Slovenský štát, nenávidia komunistov, liberálov, homosexuálov, imigratnov používajú identickú argumentáciu a sémantiku ako nacistická elita v 30 a 40 rokoch, chcú nanovo zaviesť eugeniku a mnoho iných. Všetko je to len náhodná korelácia, ktorá nemá ostatným ľuďom vôbec nič naznačovať.
Zachráňte planétu (prebraté z nadhladu)
Hlavným dôvodom prečo k identifikácií sa s terminológiou nedochádza (napriek jeho opakovanému definičnému obsahovému napĺňaniu) je jeho výlučne negatívna konotácia u majoritnej spoločnosti, ktorú ľudia v alternatíve prebrali, či už vedome, alebo podvedome. Pre exaktne vyjadrujúceho sa človeka bude predstavovať problém súhrnne označiť túto subkategóriu, dokonca aj s úprimnou snahou nevzbudzovať zbytočné vášne. Slovenský jazyk sa pri popise činnosti totiž skladá okrem prísudku aj z podmetu, no a použitie podmetu – to je to známe nálepkovanie, nevyhneme sa mu.
Čomu sa ale treba naozaj vyhnúť je neoprávnené použitiu pojmu, ktoré môže nastať keď človek uverí jednej alebo dvom z vyššie spomínaných vecí (napr. popieraniu holokaustu, lebo zhliadol nejaké konšpiračné video na youtube) a jednoducho neanalyzuje kontext svojho presvedčenia. Pričasté a neoprávnené používanie terminológie mainstreamom má kontraproduktívny efekt a nahráva body neonacistickej vetve.
“Vidíte, aj vy ste pre nich neonacisti keďže hejtujete imigrantov, rovnako ako my!”
Príklady: Protiprudu, Nadhlad, Beo
Proruská vetva
Koncentruje sa na rôznych blogoch a sociálnych sieťach, hlavne facebooku v skupinách ako “Milujeme Rusko“. Jej zameraním je idolizácia Putina a obrana Ruskej politiky, konzervatívnych hodnôt, socialistického sentimentu (good ol’ times v ČSR), propagácie anti-západnej, anti-EU, anti-USA rétoriky (teda aspoň do príchodu Trumpa na scénu), dokonca aj pro-komunistických postojov či propagácie hoaxov a konšpiračných teórií rôzneho druhu. Osobne považujem za obzvlášť zábavné sledovať obranu socializmu (marxizmu-leninizmu) z pozície hodnotovo konzervatívne orientovaných ľudí. Nie je výnimkou že dochádza k prieniku s predchádzajúcou vetvou, aj keď v poslednej dobe je tento trend skôr na ústupe.
Napriek tomu, že Zem a vek sám seba radí do alternatívno-mediálneho prúdu, často spĺňa práve tie kritériá ktoré patria skôr sem. Mimochodom, kvôli Rostasovým neuváženým krokom došlo k čiastočnej schizme s predchádzajúcimi vetvami, avšak práve na podporujúcom hodnotovom rebríčku sa ešte stále ako-tak darí udržiavať pozitívne vzťahy vnútri alternatívy.
Kresťanská vetva
Kresťania pôsobiaci v alternatíve sa ďalej delia na popieračov vedeckého poznania (hlavne evolúcie) a/alebo popularizátorov konšpiračných teórií (NWO, satanizmus, slobodomurárstvo, Jezuiti). Vzhľadom na ich slabú argumentačnú úroveň nemajú u nás príliš veľký úspech a ich početnosť upadá, naopak v USA žnú čím ďalej tým väčšie úspechy. Práve kvôli ich slabej koncentrácii na jednom mieste často dochádza k prieniku s predošlými vetvami a pôsobením na ich portáloch kde občas dochádza ku konfliktným situáciám. Podľa všetkého sú aj pre zvyšok alternatívy príliš šibnutí. Hodnotovo je totiž viera a kresťanský dogmatizmus o čosi vyššie než povedzme národné témy, v prípade nacionalistov je kresťanstvo chápané prioritne len ako folklórna a kultúrna zložka.
Príklad: Magnificat
Pohanská vetva
Je trochu menej politicky angažovaná a de facto priamo prepojená s historickým prúdom.
Hlavným zameraním tejto vetvy je popieranie oficiálnej histórie s jej následnou proslovanskou reinterpretáciou ako aj odmietnutie kresťanstva v súvislosti s identifikáciou etnického slovanstva. Ide hlavne o propagáciu panslavizmu s pridanou spleťou o konšpiračné teórie (viz. Slovansko-Árijské Védy).
Má najmenšie zastúpenie z konzervatívneho prúdu, no myšlienka originálnej slovanskej viery ako aj panslavizmu je pre ostatné vetvy veľmi sympatická (okrem kresťanskej), preto dochádza k častým prienikom a z toho vyplývajúcich konfliktov hlavne vnútri nacionalistických hnutí. Pohania spolu s kresťanmi sa majú problém dohodnúť kto je originál pravý slovän, alebo ako naložiť s panslavizmom, ktorý predstavuje priamou kontradikciou pre Slovenský nacionalizmus a štátnu suverenitu (pre tú srandu, skúste otvoriť tému Čechoslovakizmu pred skalnými nacionalistami).
Príklad: Tartaria
Zdravotný prúd
Okrem konzerv našli internet aj ľudia, ktorí nemajú špeciálnu potrebu vymedzovať sa proti mainstreamu politicky alebo hodnotovo, no fakt sa im nejak ten farmaceutický priemysel nepozdáva. Veľa sa tu narozprávať nedá, v podstate všetko čo popiera medicínsky konsenzus je vítané, od postupov liečiacich rakovinu, po bielidlo ktoré vás prečistí (zrejme dosť kvalitne predpokladám). Vďaka tomuto prúdu zastihol našu krajinu aj antivax ošiaľ, ktorý v spojitosti s vedeckou negramotnosťou a absenciou skeptického myslenia ľudí pod Tatrami môže spôsobiť veselé chvíle pre naše ratolesti. O zvrátenie tohto trendu sa zatiaľ pokúšajú aspoň Lovci šarlatánov, za čo im patrí naša vďaka.
Príklad: bádateľ
Historický prúd
Popieranie oficiálnej histórie sa nemusí týkať výlučne holokaustu, na pretras sa dostali odborníkom na alternatívne fakty aj Slovenské dejiny.
Vďaka ich nekončiacej snahe nájsť pravdu zistíte, že Slováci sú tu už vyše 8000 rokov, Kelti je prezývka pre slovanských kováčov alebo že biateky razili Sloveni lebo ten názov sa dá čítať v šarištine ako piatek.
Pre zaujímavosť môžme spomenúť aj pseudovedecké postoje, ktoré sa netýkajú len slovanského fanatizmu, napr. zbierku “Novej chronológie” od pána Fomenka, podľa ktorej sa písomná história datuje až od roku 800 n.l.
Zlí, podplatení západní historici všetky tieto reálie šikovne falzifikujú – pochopiteľne.
Príklady: Sclabonia, Oversi, Ramiannka
Mavro Orbini
Anarchistický prúd
Dosť som zvažoval či tento prúd stojí vôbec za zmienku, keďže jeho zastúpenie u nás je stále dosť malé a racionálna úroveň anarachistov je oproti ostatným prúdom pomerne vysoká. Spomínam ho kvôli dvom dôvodom, tým prvým je, že anarchizmus reprezentuje alternatívu pre zavedené politické zriadenie (už 2 storočia mimochodom) ako aj fakt, že jeho internetová popularita hlavne medzi mladými stúpa.
Anarchisti sa opierajú buď o 1 alebo 2 hodnoty, ktoré si nadovšetko cenia a pripisujú mu najvyššiu dôležitosť v ľudskom živote. Tou prvou je sloboda jednotlivca, univerzálna pre všetky anarchistické vetvy a druhou rovnosť, ktorá je zastúpená výlučne v “ľavicových” vetvách (anarchosyndikalizmus, anarchokomunizmus, mutualizmus…). Ľavicové vetvy asi okrem antifa a priamej akcie sú u nás de facto neexistujúce. Omnoho frekventovanejšie sa na internete stretnete s pravicovými anarchistami – anarchokapitalistami, alebo libertariánmi. Väčšinou majú zastúpenie medzi mladými ITčkármi, ktorí nekriticky uverili dogme voľného trhu (laissez-faire) ako celospoločenskému univerzálnemu všelieku. Vďaka tejto ideológii chcú zrušiť štát ako taký (keďže štát je “monopolom na násilie”), alebo minimálne zamedziť trhovým reguláciám (a áno, úplne všetkým, aj napr. ochranu spotrebiteľa). Anarchokapitalisti často nedisponujú ekonomickým vzdelaním, preto majú trošku problém posúdiť validitu heterodoxnej rakúskej školy ktorej úplne prepadli. Pri kritike ich svetonázoru očakávajte, že budete počastovaní slovnými pojmami ako etatista, centrálny plánovač, kryptokomunista a podobne hlboké frázy.
Príklad: Menejstatu
Upozorňujem, že vyššia kategorizácia je výlučne moja vlastná, založená na mojich vlastných skúsenostiach a nemožno ju považovať za skalopevnú. Je dosť možné, že ma niektorý z prúdov celkom minul a preto tu nie je spomenutý, avšak pravdepodobne bude na Slovensku minimálne zastúpený keďže som sa s ním doteraz nestretol.
Touto cestou by som ešte rád pripomenul 2 veľké chyby ktoré ľudia v Slovenskom mainstreame robia keď prídu do kontaktu s alternatívou. Prvým je okamžité pohŕdanie konzervatívnym hodnotovým rebríčkom a následný útok na jedincov “znížený intelekt”, keďže mnoho ľudí v alternatíve… nuž, pôsobí miestami zvláštne až sektársky (dlhodobý vplyv svojej subkultúrnej bubliny) a pri vecnej kritike sa nedokáže účinne brániť a tak si pomáha rôznymi logickými omylmi. Pokiaľ chcete s týmito ľuďmi komunikovať, nie je korektný prístup pohŕdať nimi. Intelekt má spoločné s rozdielnou perspektívou omnoho menej ako spomínané hodnoty.
Druhým je nesprávny predpoklad, že Vás títo ľudia z princípu nepočúvajú a teda nemá žiadny zmysel im čokoľvek hovoriť, diskutovať s nimi, niečo im vyvracať, opravovať ich bludy, alebo sa k nim vôbec nejako vyjadrovať. Omyl. Bol som až príliš často svedkom názorovej zmeny po faktickej alebo logickej korekcii, ktorá nastala v čase pri otvorení rovnakej témy. Iste spočiatku to vyzerá zbytočne lebo ten prvotný výstup zvykne pôsobiť neutrálne alebo negatívne. Zmena perspektívy alebo jej oslabenie avšak nastáva po výmene názorov, nie počas nej. Vnútorný súboj myšlienok sa odohráva vnútri, nie je nijak externalizovaný a nikdy ho neuvidíte. Tomuto sa budem bližšie venovať v inom článku v rámci tejto série.
Za upresnenie stojí aj moje predchádzajúce stanovisko z minulého článku, kde na konci tvrdím, že by popierači holokaustu nemali byť trestne stíhaní. Toto tvrdenie vzbudilo v pár ľuďoch obavy s otázkou či to myslím vážne. Áno myslím a hneď vysvetlím prečo.
Drvivá väčšina zákonov o popieraní holokaustu vo svete vznikla dávno pred rozšírením internetu a nikoho v tej dobe ani len nenapadlo, že bude svet za pár rokov namiesto cenzúry bojovať s presne opačným extrémom, kedy budú ľudia bombardovaní nezmyslami z každej strany a prirodzene, nebude v nich ešte vypestované skeptické myslenie. V minulosti znamenalo byť popieračom holokaustu byť zároveň aj neonacistom, alebo aspoň antisemitom, keďže ste si takéto informácie museli relatívne ťažko zháňať. Dnes už rovnaký scenár nezodpovedá realite a popierať holokaust môže teoreticky naozaj každý užívateľ internetu. Osobne som sa s tým sám stretol, napr. môj známy (ne-nácek) začal arguemntovať s denníkmi Anne Frankovej ako je to celé podvod a ako boli napísané guličkovým perom, ktoré začali vyrábať až po vojne, čo je jeden z mnohých hoaxov a poloprávd propagovaný popieračmi. Za obeť tejto propagandy môžu teda padnúť aj obyčajní ľudia.
Druhá vec: Alternatíva týmto zákonom v skutočnosti získava argumentačnú muníciu proti mainstreamu. Ľudom tento stav dodáva ilúziu, že my v skutočnosti vlastne ani nevieme vecne argumentovať a vyvracať ich klamstvá, vieme ich iba prenasledovať a zatvárať (zo strachu z pravdy ofc). To že zákon je z hľadiska efektivity na tom podobne ako naše protikorupčné zákony už alternatívcov zaujíma trochu menej. Za 16 rokov bol u nás odsúdený 1 človek a ešte aj ten to musel explicitne napísať.
Najbližšie publikovaný článok z tejto série sa bude volať “Niečo tu nesedí” a načrtne proces prechodu človeka do alternatívy. Zameriam sa v ňom hlavne na tie faktory, ktoré kedysi ovplyvnili mňa ešte ako teenagera bez politickej orientácie.
[…] nick Aman Againsttime na nadhľade keď som zneužil “raráškov zoznam” v jednom z mojich článkov. Kontinuita je však mierne pomýlená, keďže v skutočnosti oni rozoberali mňavopred […]