Na svete existuje jeden slávny album, na ktorý svet už žiaľ zabudol. Ten album sa volá Stena – the Wall.Ako sa vlastne z normálneho človeka stane zarytý alternatívec bojujúci proti Židovskému spiknutiu? Otázka veľmi podobná tej, ktorá sa pýta, prečo je zrazu niekto Kotlebovec. Odpovede na ňu sme počuli rôzne: Strata dôvery v štandardné politické strany dôsledkom opakovaného rozkrádania a korupcie. Neriešená rómska problematika. Migrantská kríza. Nenávisť a hoaxy z internetu. Sú toto naozaj determinanty, ktoré mladých zblbnú natoľko, že volia neonacistov?
Nemám síce odpoveď na každú otázku a myslím, že časť z týchto vecí skutočne pôsobí kauzálne, no silne pochybujem že je to pokrytie všetkých, či aspoň tých skutočne najpodstatnejších vstupných faktorov, ktoré spôsobujú, že sa človek začne včleňovať do alternatívneho sveta. Prirodzene, môžem sa aj mýliť a tieto veci naozaj sú veľmi dôležité… konieckoncov, všetci sme unikátni a to že niečo do značnej miery ovplyvnilo mňa, nemusí nutne znamenať, že to platí aj pre ostatných. Predpokladám, že tých cestičiek k cieľu je mnoho.
Vzhľadom na toto konštatovanie som sa rozhodol, že opíšem aspoň proces môjho vlastného príchodu do tejto scény, alebo lepšie povedané – opis spracovania vstupných faktorov, ktoré prišli mojím smerom a ktoré ma ovplyvnili do tej miery, že som sa v tejto scéne neskôr ocitol.
Úprimne, na toto obdobie nie som hrdý a nespomína sa mi naňho dobre. Pôvodne som chcel túto etapu svojho života úplne vymazať a nevracať sa k nej, nič plodného mi nepriniesla, len som bol na svet nasratý a extrémne frustrovaný. Alternatíva na mňa chrlila jeden negativizmus za druhým, čo sa prirodzene podpísalo aj na mne a mojom celkovom vnímaní (skôr nedôvere) a prejave. Následné odprogramovanie si vyžadovalo veľký kúsok úsilia a šťastia, ale k tomu sa dostaneme pozdejšie. Vypísané faktory nemajú časovú postupnosť a všetky vstupy ma ovplyvňovali viac-menej naraz.
FAKTOR #1 KONFORMITA
Definícia (z našej wiki) tento akt opisuje nasledovne: “konformita {…} je prispôsobenie sa prevažujúcim či dominantným názorom, požiadavkám, normám skupiny či spoločnosti, v ktorej človek žije, a potlačenie vlastných prejavov.”
Výstižné. Tento vstup je pre človeka (nielen) v alternatíve dôležitý, pretože jeho cielené vyžadovanie v akejkoľvek podobe spôsobuje potláčanie vlastného individualizmu, vlastného prejavu a vlastnej realizácie čo následne spôsobuje vnútorný diskomfort a súčasne odcudzenie/odmietnutie daných noriem. Plná realizácia u človeka nastane často v teenagerskom veku, kedy mladí rebelujú proti systému s podvedomým cieľom byť iní, lepší, no hlavne, nech im žiadna autorita nehovorí čo musia alebo nesmú robiť. Celkom vtipné, keď si zoberiem, že konformita mainstreamu sa pozdejšej fáze nahradí aspoň čiastočnou konformitou jednej z alternatívnych subkultúr. V prvotných fázach to však nie je poznať a človek sa stále iba hľadá, nemá potrebu nikam špeciálne patriť, nie teraz. Vie iba jedno, nechce byť ako sú ostatní, nechce byť to, čím z duše pohŕda a čím bude neskôr častovať aj svojich názorových oponentov – ovcou.
Uvedomenie, že došlo k odcudzeniu od sociálnych noriem a že sa človek nechce identifikovať s “prevažujúcim či dominantným názorom” pravdaže nemusí byť len mladý vek. V mojom prípade to tak síce bolo, ale určite sú tu aj iné odôvodnenia. Tým najpravdepodobnejším budú práve odlišné hodnoty, ktoré síce nemusia mať nutne konzervatívny charakter, ostatne anarchisti sú všetko len nie konzervatívni, ale určite nebudú ani korešpondovať s hlavnými ideami klasického liberalizmu. Američania majú na tieto javy aj názvy – culture war (čiastočne aj counterculture) a alt-right.
Vedomosti, ktoré jedinec nadobudol o fungovaní sveta by boli zrejme ďalším dôvodom pre dané odcudzenie (konšpiračné teórie, ideológie, netradičné myšlienkové prúdy atď..) – viz 3. faktor indukcie.
Myslím, že epizódou ne-konformity si prešiel každý človek v určitej fáze svojho života a že je to celkom oslobodzujúci a prirodzený proces. Nemusí sa to týkať len politiky, cielené neprispôsobenie sa väčšine môže týkať aj banálnych, celkom bežných vecí, odohrávajúcich sa doma alebo v škole. Hlavnou odlišnosťou je len to, že alternatívne orientovaní ľudia túto epizódu stále prežívajú v každodennom kontakte s vonkajším svetom. Epizóda sa neukončila, ale trvá….
Alternatívec je totiž unikátny a tým že väčšinovej spoločnosti povedal svoje jasné a hlasné NIE si svoju unikátnosť sám pred sebou obhájil. Tento myšlienkový processing v spojení s ľudskou zvedavosťou veľmi radi využívajú všetky pseudovedy, konšpirácie, revizionizmy a ostatné prúdy hýbajúce alternatívnym svetom. Sklamaným rebelom ponúkajú rýchly únik a potvrdenie ich jedinečnosti, uznanie s ktorým sa v praxi nikdy predtým v živote nestretli, povýšenie na status špeciálneho hľadača, či rovno majiteľa pravdy. Uznanie unikátnosti vedie k pozdvihnutiu vlastnej hodnoty a sebavedomia, čo je podľa mnohých psychológov (Maslow) základná ľudská potreba. Ak si ju človek nevie zaobstarať vo vonkajšom svete – v mainstreame, nájde ju tam, kde sa naplní – v alternatíve.
FAKTOR #2 INTEGRITA
Antikonformita samotná málokedy stačí na to, aby sa človek odklonil od pomyselného mainstreamu. Faktor ktorý ma ovplyvnil omnoho viac a ktorý je snáď ešte dôležitejší než potreba sa odlíšiť je integrita. V praxi to znamená asi toľko, že ste ako jedinec vnímavejší na vnútornú konzistentnosť prichádzajúcich informácii zo zdroja, komparujete akcie s výrokmi a poukazujete na ich prípadný nesúlad – pokrytectvo. Integrita je extrémne dôležitá pre ľudí v alternatíve, umožňuje im validovať v akej morálnej pozícii sa pôvodca nachádza alebo či náhodou zaujatý v téme v ktorej sa vyjadruje (viz. motivované zmýšľanie). Kvôli tomuto princípu sa kritizujú mainstreamové médiá najčastejšie. Odtiaľto pochádzajú všetky kritiky na nevyvážené spravodajstvo (“pro-americkosť” alebo “anti-ruskuskosť”), odtiaľto pochádzajú kritiky na politické kontradikcie liberalizmu, či už legitímne alebo pretlačené subkultúrnou propagandou.
Príklad na ktorý sa osobne pamätám je vo forme zaujímavej mediálnej reality, ktorá na základe politickej korektnosti, takmer nikdy neoznačí násilie spáchané rómami/utečencami/kýmkoľvek na “bielych” ako rasistický čin..
Naproti tomu keď je situácia otočená, tento motív sa rieši takmer okamžite. Skoro to až pôsobí, že okrem nás nie sú iné etniká rasizmu schopné (čo je dosť naivná predstava), alebo sú ich predsudky aspoň do určitej miery ospravedlniteľné, s čím pochopiteľne mnoho ľudí nebude súhlasiť. Dvojitý meter, nech už sú jeho obranné argumenty akékoľvek (predpokladám, že kvôli tomu, aby sa nezvyšovalo napätie v spoločnosti), nepôsobí veľmi konzistentne, napriek tomu že je úmysel mnohokrát dobrý.
Za iný príklad by nám mohlo slúžiť napríklad video z prednášky pána Smatanu, ktorý nesprávne identifikoval motivačný pôvod alternatívcov v geopolitickej imperiálnej téme. Ak začnú títo ľudia poukazovať na nedostatky a zlyhania zahraničnej politiky USA pri téme o Rusku, nie je to preto že by sa chceli stať rozhodcami, ale preto, že si chcú verifikovať autorovu intelektuálnu a morálnu integritu. Potrebujú si overiť, že ak odmietate jeden imperializmus (Ruska), či odmietate aj druhý imperializmus (USA) – či nie ste zaujatý/pokrytec. Korektná odpoveď v tomto prípade nie je okamžité odmietnutie tejto komparácie, ale vyhlásenie jasného stanoviska, že ste proti imperializmu per se. Až následne je v poriadku vyjadriť názor prečo je táto komparácia blbosť (off topic, omyl tu quoque atď..).
Príklad 3: Antisemitské video, zneužívajúce faktor integrity na propagáciu neonacizmu (len pre silnejšie povahy)
Akonáhle ľudia pochopia dôležitosť faktora, učinia veľmi dôležitý krok k pochopeniu alternatívneho myslenia.
FAKTOR #3 INDUKCIA
Najdôležitejší faktor.
Logická indukcia je stavebným pilierom a prirodzenosťou každého človeka pri formulácii akéhokoľvek (sveto)názoru, ľudia nachádzajúci sa mimo hlavného prúdu nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou. Alternatívne svety sa naučili geniálne zneužívať oblasť tejto ľudskej psychiky a málokto je na začiatku voči tomu rezistentný. V princípe sa jedná o zovšeobecnenie nejakého javu alebo predikcie blízkej budúcnosti na základe “vstupných dát” (odpozorovania opakujúcich sa vzorcov správania) alebo sledovania určitého trendu. Induktívne myslenie je vo svojej podstate racionálne, no zmanipulované dáta, ktoré človeka konfrontujú môžu poviesť k predsudkom, nenávisti alebo šialeným záverom (pokiaľ sa napríklad skĺbi s apoféniou).
Informácie z ktorých alternatívci vychádzajú majú rôznu povahu, ako som spomínal predtým, závisí od konkrétneho prúdu, ktoré údaje jedinca ovplyvnia.
U mňa osobne tieto závery boli podmienené nasledovnými faktormi:
- frektventované vojny vyvolávané Amerikou (dôležitú úlohu zohrala najmä intervencia v Juhoslávii) zapríčinili odpor v túto mocnosť a v organizáciu NATO.
- podpálenie Reichstagu dopomohlo viere v konšpiračnú teóriu 9/11 čo následne štandardizovalo posudzovanie operácií pod falošnou vlajkou v prípade iných dôležitých udalostí.
- kapitalistický koncept maximalizácie zisku spôsobil nedôveru vo farmaceutický priemysel a GMO (viz. Monsanto)
- antisemitizmus vznikol ako reakcia na sériu vstupov: Palestínsky konflikt (zobrazenia Izraelcov ako agresorov, Palestíncov ako obete), popieranie holokaustu (ako fabrikácia kvôli peniazom, vzniku Izraelu a nástroja na umlčanie kritikov Izraela), AIPAC (Židia vládnu svetu, lebo Izrael má veľký vplyv na zahraničnú politiku USA), Talmudské pasáže (anti-goyimské texty spôsobovali pohoršenie), antisemitská literatúra rôzneho druhu (potvrdenie názoru o svetovej dominancii tohto etnika, ich nenávisti k “bielym” atď…) a samozrejme – moje blízke okolie reálneho života.
- + kopa konšpiračných nezmyslov (hoax pristátia na mesiaci a pod…), ktorá spôsobovala nedôveru v oficiálne informácie
Zaujímavý bol môj výber zdrojov – vyhýbanie sa plátkom ako SME a .týždeň (propaganda), skepsa voči tomu čo išlo v správach v TV a návšteva konkrétnych stránok (nebolo ich vtedy toľko), kde sa tieto témy preberali. Tento “bezpečný” výber zdrojov spôsobil akési informačné vákuum a embargo na protichodné, resp. odlišné výklady udalostí. Pokiaľ som s nimi prišiel do styku bol som voči nim extrémne skeptický (zaujatý) a zamietol som ich na emocionálnom základe, bez bližšej analýzy. Protiargumentácia pozostávala z mnohých logických omylov, no kmeňový bol hlavne genetický omyl. Moja transformácia do alternatívy bola týmto prístupom dokončená a stal som sa zapáleným konšpiračným teoretikom a antisemitom. Z vnútronej perspektívy som však bol nezaujatý a hľadal som len nepohodlnú pravdu. Nemal som tajnú, vlastnú agendu, nezačal som využívať alternatívne weby na podporu mojich predsudkov, naopak, tie sa alternatívnymi webmi vytvorili. Autori týchto webov na tom možno boli niekedy rovnako. Bez ohľadu na motiváciu aktérov, tento cyklus pokračuje.
FAKTOR #4 POHŔDANIE
Tu naozaj netreba príliš veľa vysvetľovať. Pohŕdanie je jednoducho záverečným vyvrcholením predchádzajúcich faktorov vo forme reakcie verejnosti na ne.
Pohŕdanie je samostatným faktorom kvôli tomu, že znásobuje vnútornú izolovanosť od vonkajšieho sveta a averziu k mainstreamu. Môže mať viacero podôb, od normálneho verbálneho prejavu znechutenia, útoky na znížený intelekt, po blokovanie diskusii (ktorá je vysvetlená neschopnosťou argumentovať). Je v princípe jedno akú bude mať podobu, dôležité je len to, že z reakcie dôjde k pomyselnému spáleniu mostov, ktoré by tam stále ešte boli ak by sa tieto faktory adresovali vecne a možno trochu úctivejšie.
Človek sa po čase zocelí a nebude to riešiť, že ním zvyšok sveta pohŕda. Alternatívec sa stane síce odolným…. ale stane sa aj väzňom vlastného mikrosveta kde sa človek “zvonku” bude dostávať už len veľmi ťažko. Vytvorí si mentálnu stenu veľmi podobnú tej, o ktorej je aj v úvode spomínaný album. Pink Floyďácka alegória je nadčasová a celkom presná v tom čo sa stane keď je človek vystavený negatívnym vplyvom počas svojho života, preto som si ju dovolil a chvíľu ukradnúť. Nenaplnená potreba uznania, zavrhnuté hodnoty, ignorované pokrytectvo, ne-vecné adresovanie a výsmech vlastného modelu fungovania spoločnosti, neúctivé správanie, to všetko prispieva k vybudovaniu mentálnej bariéry, ktorá človeka oddelí od zvyšku liberálnej spoločnosti. Každý následný styk s týmito vplyvmi, základy tejto bariéry ešte viac posilnia, alebo aby som použil sémantiku Floydov – vbudujú “ďalšiu tehlu do steny” (Another Brick in the Wall).
Ak chceme tento trend v blízkej budúcnosti zastaviť, alebo aspoň spomaliť, bolo by fajn ďalšie tehly zbytočne nevypaľovať. Nekončí sa to dobre.
Nasledujúci článok, bude pojednávať o tom, ako to zhruba vyzerá keď je človek “za stenou“, ergo čo sa stane, keď sa v alternatíve ocitnete.
<< Intro Za stenou >>
Odpovedať