Nič neprinúti človeka nakopnúť opätovné článkovanie na vlastnom blogu viac, ako momentálna povolebná situácia, ktorá prekvapila nejedného Slováka. Kotleba dostal 8% hlasov a teoreticky sa ešte stále môže dostať do vlády.
Teda nie že by mi nejako extra narastajúca sympatia k čoraz extrémistickejším skupinám vadila, takýto vývin sa dal očakávať už dávno a je prirodzený v skorumpovanej krajine, kde vďaka kompetencii našich vyvolených funguje iba kleptokracia. Oveľa viac mi však vadí repetetívna aplikácia tých istých metód moralizovania všetkých naokolo v domnení že zmenia niečo tým, ako hlasno a presvedčivo dajú verejnosti najavo, že pre koktavých Marián pán Banskobystický župan je nácek.
Vysvetlíme si hneď na úvod jednu vec: Nikoho z tých, ktorí ho volili to buď nezaujíma, alebo to považujú za štvavú antikampaň proti jeho osobe.
Viem, že si myslíte, ako samotné označenie národného socializmu (nacizmu) v sebe nesie dostatočné negatívne konotácie aby vyvolal v každom človeku požadovaný odpor. Veď predsa všetci dobre vieme, čo tento režim za svoju krátku existenciu stihol napáchať. Vyvediem Vás z omylu. Nefunguje to.
Pri prvej kategórii voličov – priamych či nepriamych sympatizantov s národným socializmom to vyvolá leda tak úsmev. Hitler je mierotvorca a fajn chlapík, komu to náhodou ušlo.
Pri tej druhej, ktorá ho nevolila – jedná sa o ľudí s nastavením zmýšľania proti mainstreamu/západu, majú podobné značenia presne opačný efekt. Z chudáka, čo chce len úprimne riešiť problémy Slovenska sa stáva pranierovaný martýr “tými zhora”. Musíte si uvedomiť, že tento typ naivného voliča jednoducho neberie informácie zo zdrojov ako je denník N aj keby sa autor článku postavil na hlavu s jeho kvalitou a sám nedisponuje mentálnym vybavením aby si takúto informáciu verifikoval z vlastnej iniciatívy. Označenie nacista/fašista/extrémista v takom prípade nie je chápané ako pomenovanie ad hoc so snahou na niečo poukázať, ale ako zúfalosť, či snaha o diskreditáciu ad hominem (žiaľ, niekedy to je naozaj tak).
Ďalšia vec: Pri súčasnom dysfunkčnom stave vlády, nie je vôbec garantované, že sympatizantom ĽSNS dopne ktorá bije, aj keby zistili, ku ktorej ideológii Kotlebova banda tiahne. Ak sa problémy sužujúce biedny ľud dlhodobo nevyriešia štandardným spôsobom, začínajú sa vynárať alternatívy. Akonáhle si začne ľudo myslieť, že problém môže byť vyriešený jedine neštandardným spôsobom (keďže klasické očividne nefungujú), bude neštandardných riešiteľov jednoducho tolerovať, ba dokonca hájiť. Ak sa už nachádzame v tomto bode je čistým masochizmom útočiť na Kotlebových voličov, nakoľko im tým preferencie iba porastú.
Extrémizmus? Dze?
Ak sa už teda máme nejako postaviť k vzniknutej situácii, keďže apatia tiež neprichádza do úvahy, tak hádam najlepší prístup, ktorý môžem odporučiť je vecná diskusia s 2. kategóriou voličov, vyvracanie klasických nazi bludov, poukazovanie na logické omyly a chyby v uvažovaní, či nezmyselné/nerealizovateľné riešenia. Výstup zo “zločineckého NATO” kvôli tomu, aby sme ušetrili 80 mil. a následne vybudovali vlastnú bojaschopnú armádu je klasickým príkladom toho, na čo narážam (to nebude toľko stáť ľudia, nebláznite, max 5000 evri). Denný kontakt na sociálnych sieťach, ale aj v súkromnom živote nám umožní vyvetranie nejednej pavučiny a tiež sa trochu argumentačne zlepšiť. Debaty by sa nemali viesť v emocionálnej rovine typu koľko “friendov” si zablokujem, ale skôr v rovine trpezlivosti. Viem, znie to jednoducho, ale je za tým oveľa viac práce a námahy (hlavne frustrácie). V praxi úplne postačí jednoducho demaskovať mylné, či zavádzajúce tvrdenia vychádzajúcich z týchto kruhov a ďalej nereišť. Vysvetľovanie má určite väčší dopad a než celodenné dissovanie názorových oponentov, či organizovanie honu na Kotlebu a spol.
Jeden z dôvodov prečo toto celé vravím je ten, že takmer každý štát v EU už ma svoj ekvivalent náckov v parlamente a treba sa už mentálne pripraviť na to, že sa s týmto názorovým prúdom budeme stretávať čoraz častejšie vo vrcholovej politike aj v budúcnosti a to aj mimo našich hraníc. Minimálne najbližšiu dobu tento trend rozhodne len tak nezmizne, (Francúzi majú Národnú frontu, Maďari Jobbik, Gréci Zlatý Úsvit, Ukrajinci Svobodu, atď.. ) skôr naopak, dalo by sa konštatovať, že Európa zabudla čo vychýlené pravé spektrum prinieslo a tak si potrebuje odsrať druhé kolo. Dúfajme, že tento krát sa to zaobíde aspoň bez tej vojny…
Odpovedať