Známy alternatívny publicista (najnovšie, už aj bloger) Roland Edvardsen pred nejakým časom uverejnil zaujímavý eh… rozbor(?) skepticizmu z pohľadu alt-right človeka. Keďže sa to nestáva často, pozrime sa teda naň 🙂
Bohužiaľ sa tento článok ku mne dostal až teraz po rokoch (ospravedlňujem sa, som veľmi nepravideľný hosť blog.infovojna)
https://blog.infovojna.sk/zoznamte-sa-so-skeptikom/ a teda netuším, či je pre neho stále relevantný. S článkom sa naviac asi tak z 80% ani len neidentifikujem, pretože sú tam popísané veci ktoré som osobne neurobil, neverím im, alebo sú (pravdepodobne schválne) prezentované ako bizarná karikatúra toho, akí skeptici sú a o čo im naozaj idea teda v prenesenom zmysle aj mne, ergo kombinácia slamenného strašiaka s autorovou projekciou. Napriek tomu, že tam moje meno konkrétne nezaznelo, tým, že som sa do polohy skeptika “pasoval”rozumej – do malej miery sa identifikujem s tzv skeptickým hnutím resp. s filozofiou vedeckého skepticizmu považujem za užitočné sa k tomu v krátkosti vyjadriť, aby sa tým prípadne niektoré veci vyjasnili.
Poznáte ho veľmi dobre z webu. Práve ste rozoberali nejakú dôležitú tému, keď sa nečakane zjavil a zavalil vás tonami anglicizmov ako mindset, stalkovanie, task, biasnutý, rating systém, setting názorov, debunk a pod.
Toto sa pravdepodobne bude vzťahovať na mňa konkrétne, keďže som to v minulosti raz spravildokonca krátko pred publikáciou Edvardovho článku. V tej dobe ešte používal nick Aman Againsttime na nadhľade keď som zneužil “raráškov zoznam” v jednom z mojich článkov. Kontinuita je však mierne pomýlená, keďže v skutočnosti oni rozoberali mňavopred upozorňujem, že z názorového spektra diskutujúcich na danej stránke sa môže niekomu spraviť nevoľno. Môj nick je Nithus aj s mojím blogom, teda “nejaká dôležitá téma” bola o tom istom človeku, ktorý sa neskôr “nečakane zjavil”. Za iných okolností by ma ani nenapadlo do diskusie vstupovať, pretože si svoj čas cením a rozhodne ho nebudem míňať hádkami s alternatívcamiPre pochopenie, nemám problém diskutovať s hocikým o hocijakej téme, pokiaľ mám z dotyčného dojem, že je zvedavý a chce reálne diskutovať, alebo pokiaľ má niečo hodnotné povedať/chce upozorniť na moju nejakú chybu, stále sa ich dopúšťam, nie som neomylný. kade tade po internetoch, no práve v tomto jednom prípade (vzhľadom na preberaný predmet) mi prišlo vhodné minimálne povedať zdravas. Výčitka je každopádne o to vtipnejšia, že sa ma tam oni snažili následne udržať a jeden z ďalších diskutérov (norman) do mňa non-stop skákal, prečo sa nevyjadrím aj tomu alebo hentomu. Chápete – ste zlí lebo sa “bezdôvodne” zjavíte v diskusii so záplavou cudzích slov, ale ste ešte horší keď sa odmietate s nimi rozprávať a protiargumentovať. Je teda úplne jedno čo spravíte, pre nich budete proste arogantná sviňa.
Čo sa týka ton anglicizmov – toto je dovolím si povedať viac otázka vkusu, než reálny problém.
Odhliadnem od Edvardovej zjavnej absencie sebareflexie, kedy on sám v diskusii predtým používa slovo stalkovanieozaj, ako sa to dá preložiť, aby človek chápal? Plíženie znie veľmi zvláštne a “sledovanie” je skôr všeobecný pojem, nevystihuje danú činnosť v špecifickom kontexte. Toto slovo úplne krásne podtrhuje skutočnosť, že anglicizmy vedia častokrát lepšie vyjadriť danú myšlienku než slovenský jazyk resp. fakt, že v tom istom článku má slovné spojenia typu “superiórni” “mainstream” “basic bitch” atď.. inak povedané, je nesmierne arogantné strúhanie frajera keď anglicizmy používa “skeptik”, ale ja Roland, to robiť môžem ako sám uznám za vhodné bez toho aby som arogantne pózoval. Skutočne sofistikované a plné integrity, ale na to sme si už u nich zvykli…
V mojom osobnom prípade je pravda, že anglicizmy vo veľkej miere používam, samozrejme niekedy aj prebytočnepretože ako flegmatik riešim iba pointu – či bola správa ktorú chcem predať predaná, je mi jedno ako, niekedy si jednoducho myslím, že je vhodnejšie ho tam mať pretože lepšie vystihuje pointu, no a nakoniec chcem mať vo svojom štýle písania aj malú slovnú variabilitu, prečo nie? Ospravedlňujem sa neurotikom v alternatíve, že ich to tak silne “triggeruje😉“, ale ako som už povedal, svoj štýl písania len kvôli tomu, že sa vám to nepáči nezmením. Pre koho je to napriek tomu veľký problém, má úplnú voľnosť ma nečítať a neriešiť.
Potom vám vysvetlí, že XYZ je fallacy, zatiaľ čo on zhltol všetku múdrosť sveta a vy ste len obmedzený alternatívec veriaci samým nezmyslom.
Za mňa: Nemyslím si, že sú všetci alternatívci rozumovo obmedzení. Naopak, vždy som sa k nim vyjadroval v kontexte biasu – teda osobnej zaujatosti dôsledkom presvedčenia a svetonázoru, nie znížených kognitívnych schopností. Naozaj si nemyslím, že sa v tomto od hocikoho v “mainstreame”, alebo dokonca od skeptikovv totmto zmysle môžu byť kľudne rozumovo zdatnejší. Je dokázané, že inteligencia nehrá rolu v prípade konfirmačného biasu, dokonca sa ukazuje opačná korelácia, čím je človek vzdelanejší a inteligentnejší, tým presvedčivejšie a lepšie si dokáže veci obhájiť pred sebou aj verejnosťou. odlišujú vo výraznejšej miere. Preto poukazujem na chyby v myslení (ergo logical fallacies/logické omyly), ale nie ako dôkaz že je daný človek hňup, dal ho dole a pohladkal si ego, ale preto, lebo pravdepodobne pracuje v istom frameworku naratívu, ktorý komplexné veci redukuje aby mu následne pasovali do jeho praudy videnia sveta a to mu neumožňuje sa na veci dívať v plnej komplexicite (čo je akosi celý point vedy a ľudskej zvedavosti). V tomto zmysle mi len príde smutné ako inak inteligentní ľudia zjednodušujú veci, aby dostali falošný pocit toho, že veciam dokonale rozumejú, to je všetko.
Čo sa týka arogancie, tá je žiaľ iniciovaná ľuďmi v alternatíve v rovnakej miere ak nie väčšej ako ľuďmi v mainstreame, teda v tomto si nemá kto čo vyčítať. Koľko ľudí už bolo nazvaných ovcami, agentmi a inými prídavnými menami? To už asi nik nespočíta.
O kom je tu presne reč? O jednom pomerne špecifickom exemplári, ktorý sa honosí „titulom“ skeptik (kto mu ho len udelil? Aha, žeby on sám?). Poďme teda trochu bližšie preskúmať tento nesporne pozoruhodný internetový druh.
Viete, ono je celkom vtipné ako človek ktorý si všade pchá samozvaný titul rasový realistaKtorým sa Aman označoval oveľa skôr než ja skeptikom začne poúčať druhých ako arogantne pózujú keď sa nazvú skeptikom. Mám tomu rozumieť tak, že ľudia v alternatíve si akože nedávajú tituly, ktoré sami uznajú za vhodné?
Čo sa týka samotnej nálepky skeptik – trošku zredukovanej histórie nezaškodí. Kde bolo tam bolo, bol raz jeden Saganv skutočnosti tam bolo zahrnutých trochu viac ľudí a história ide de facto hlbšie, až kdesi do antického grécka ale to teraz vynechajme, lebo to je v tomto kontexte nepodstatné bez bicykla a ten komunikoval s americkou verejnosťou kde popularizoval vedu spolu s jej epistemologickým prístupom k poznaniu. Raz uja Sagana napadlo – hej, z tohto by mohol byť myšlienkový prúd a hnutie a tak vznikla vec, ktorú dnes oficiálne nazývame vedecký skepticizmuspre tých ktorých by to zaujímalo, rasový realizmus je vymyslené slovo racialistami, ale vedecký skepticizmus (skrátene skepticizmus) je verejne akceptovaný naprieč ideologickými spektrami a používajú ho ako konzervatívci, tak aj liberáli, libertariáni, anarachisti, socialisti alebo marxisti, samozrejme aj hocikto z hocijakého vedného odboru. Skeptik je teda človek, ktorý sa verejne hlási k posolstvu tohto prístupu validácie informácii. O čo ide samozvaným skeptikom pýtate sa? O aplikáciu presne toho istého procesu verifikácie epistemologických výrokov (poznania) či už v rámci vedy alebo mimo nej ako využíva vedecká metóda. Toto je to len jedna z optík ako sa na veci pozerať a vyhodnocovať a má ju zmysel použiť len v kontexte kde to dáva zmysel – napríklad keď nejaký samozvaný odborník popiera vedecký konsenzus (teda nie v kontexte povedzme etiky, na to je stále lepšia klasická filozofia). V rámci vedy bolo normálne automaticky neveriť takémuto výroku ale ho najprv kriticky preskúmať, (ako už iste tušíte, bol na to veľmi dobrý dôvod) no a to je presne to čo robia ľudia ako ja. Arogantne si dovoľujem neveriť každej konine ktorú si prečítam bez ohľadu na zdroj – mainstreamový aj nemainstreamový. Really, shame on me.
Už samotná skutočnosť, že sa „skeptik“ označuje z princípu za rozumného je v podstate urážanie jeho oponentov – obyčajných hlupákov, ktorí sú schopní veriť zlej, zlej „alternatíve.“ Lenže v čom presne má byť akože špecifický? Veď stále robí to isté, čo zvyšok ostatných. Aj „my“ si vyberáme očividné nezmysly, ktoré na nás chrlia oponenti, a potom ich debunkujeme za použitia logických argumentov alebo relevantných vedeckých štúdií. Napriek tomu nenazývame svoju ideológiu skepticizmom alebo racionalizmom. Skepticizmus a racionalizmus sú len prostriedky či prístupy, ktoré používame. Naozaj, o čom je vlastne celé toto „skeptikovo“ divadlo? Žeby snaha za každú cenu pôsobiť múdro (možno preto, že si „skeptik“ uvedomuje, že opak je pravdou, či?) a „cool“? Veď dnes už aj intersekcionálne feministky tvrdia, že sú skeptici a racionalisti, zatiaľ čo odmietajú spochybňovať svoje šialené dogmy. Takže ešte raz: v čom je akože iný než zvyšok?
Myslím, že veľký podiel výčitky bola mnou zodpovedaná v predchádzajúcich bodoch vyššie. Je každopádne zvláštne, že rasový realista ktorý predpokladá skupinovú rozdielnosť ľudí v kognitívnej sfére je taký nahnevaný keď sa niekto pomyselne postaví do pozície rozumnejšieho voči nemu. Nie je práve toto middle ground fallacy, že všetci musíme byť na tom rozumovo rovnako? Človek by skôr povedal, že Roland bude brániť túto premisu, ale hľa, hnevá sa, označuje to za aroganciu. Možno to bolo tak Roland, že som si vypracoval IQ test, ktorý mi vyšiel vysoko nadpriemerne oproti zvyšku populácie a z toho následne usudzujem, že som rozumný. Vidíš to, žiadna arogancia, proste tvrdé nepriestrelné fakty. Nemôžem za to, že som bielejší mám lepšiu genetiku ako ty.
Ok, sarcasm off – ja osobne mám síce názov blogu “Rozumný Pánko” ale nikde inde okrem toho názvu s tým neoperujem, už vôbec nie v argumentačnej rovine ak si niekto nevšimol. Je to teda iba názov, kľudne som si blog mohol nazvať inak “arogantne” – napríklad nadhľad “vševedenie” a vôbec nič by to nevypovedalo o mojej “tendencii niekoho urážať.”
Vážne nechápem, ako je možné, že sa internetovou scénou tiahne presvedčenie, že liberáli alebo ľavičiari sú tie najväčšie snowflakes… však pravačky triggeruje doslova všetko: Či s nimi diskutujete, či s nimi naopak nediskutujete, či používate ten správny slovník, k akému filozofickému prúdu sa prioritne hlásite, či ste si nálepku nedal sám, či poukazujete na ich chyby v logike, aký máte názov blogu, alebo akými témami sa zaoberáte. To naozaj nemáte lepšie veci ktoré sú povšimnutia hodné? Ja neviem… možno centrálna pointa niekoho argumetnu napríklad? Pochopenie dotyčného? To ma len tak teraz napadlo.
Anyway, pokusy o takzvaný vedecký debunk ktorý Roland spomína, je v alternatíve vysoko tendenčný, v praxi sa jedná o čistú formu cherry-pickingu a popierania. Nielen to, alternatíva je na to dokonca hrdá, že výrazným spôsobom selektuje len to, to čo sa jej páči, lebo oni predsa vedia, že takí a hentakí vedci čo dospeli k iným záverom ako ich ideológia sú podplatení, zaujatí, slniečkárski a neviem ešte akí (tvrdenie, ktoré ako-inak nie je ničím podporené) a iba tí vedci/štúdie, ktorí s ich svetonázorom súhlasia sú tí nezávislí a zapálení pre pravdu… toto celé je pritom základná črta neobjektívneho a zaujato-nevedeckého prístupu k poznaniu, ktorému sa (reálna) veda snaží najviac vyvarovať.
Málokedy sa stretnem s tým, že mi alternatívec hodí reálnu metaštúdiu publikovanú v odbornom časopise na danú problematikuV drvivej väčšine prípadov ani len netuší, aká je hierarchia vedeckého dokazovania. Áno, keď sa fakt hecne, tak dostanem nejakú knihu, či rýchlokvasený článok z google tváriaci sa vedecky, hoci 90% z nich peer-review nevidela ani z rýchlika, ale to je už na samostatnú debatu. Čo som tým chcel povedať je to, že sú tam značné rozdiely v prístupe a vyhodnocovaní a nie je to v žiadnom prípade to isté.
Ono je to vlastne predom prehratý boj, pretože alternatívec sa z definície snaží poprieť vedecký konsenzus (vyplýva zo samotného názvu, ergo je alternatívny proti “mainstreamovej vede”) v danej veci, teda nechápem ako môže byť akokoľvek v rozpore so skeptikom, pokiaľ sa skutočne objektívne drží aktuálnych vedeckých poznatkov a nielen svojho naratívu. Jediné čo mi z toho logicky vychádza je stav, kde došlo ku komunikačnému nedorozumeniujasné, môže sa to stať, nepopieram. Sme len ľudia a nikedy je ťažké úplne presne poňať čo ten druhý myslí., alebo potom skeptik nie je prakticky reálnym skeptikomLebo cielene selektuje, alebo alternatívec, ktorý nezohľadňuje celý konsenzus a dopúšťa sa (kľudne aj neúmyselne) redukcionizmu, aby mu to zapasovalo do jeho videnia sveta.
Najúsmevnejší fakt okolo samozvaných skeptikov je ich neustále útočenie na kreacionistov – skôr marginálnej skupiny, ktorá občas hodí nejaký ten text do diskusného fóra, blogu, na reddit, 4chan a pod., aby bola následne zaplavená tsunami ľudí, ktorí ich v diskusii rozomelú na prach. Človek by mal dojem, že nebyť militantných ateistov/skeptikov, tak o kreacionistoch ani nevieme. Každopádne „skeptik“ si rád predstavuje, že je intelektuálne nadradený kreacionistovi a ochotný priamo konfrontovať dogmy a tabu, zatiaľ čo mu uniká, že sám žije v obdobnej diskurzívnej bubline ako kreacionista.
Schválne, stačí sa len pozrieť do ich kaplniek ako Freethought Blogs, SkepChicks, a “Atheism Plus.” Sú to ich bezpečné bunkre pre tzv.liberálny kreacionizmus – bizardnú vieru podľa ktorej sa ľudská evolúcia náhla magicky zastavila približne pred 160 000 rokmi a zanechala všetky ľudské populácie kompletne rovnaké a dokonca zameniteľné vo všetkých podstatných vlastnostiach…
Tu popravde neviem, či má zmysel z mojej strany reagovať, pretože nič z toho osobne nerobím, no zároveň chápem prečo bolo ešte donedávna také haló v súvislosti s kreacionizmom. Pre našinca, resp. Európana môže byť niekedy nepochopiteľné prečo je im je na internete venované toľko pozornosti, avšak keby ste vyrastali v Spojených štátoch kde je kresťanský náboženský fundamentalizmus už v celku bizarný, tak by vám to (hlavne ako ne-monoteistovi) až také šialené neprišlo. Pre ilustráciu stačí podotknúť skutočnosť, že ako ateista patríte k najviac neznášaným menšinám alebo skutočnosť, že kreacionisti sa snažili pretlačiť svoju ideológiu do školstva. Najhlavnejší dôvod prečo však skeptici poukazujú na nezmysly z kreacionizmu je skrátka fakt, že svoje teórie za vedecko-empirické považujú, čo je – ako sme si vyššie vysvetlili – pravá motivácia takéto tvrdenia kriticky preskúmať. Ak by to boli len kresťania ktorí sa venujú svojej viere a vedu kompletne ignorujú, tak by som s námietkou súhlasil a prišlo by to aj mne chorobne agresívne a nesprávne zo strany skeptikov, lenže to nie je tento prípad.
„Skeptik“ si rád vyberá 1 – 2 znaky, aby následne nahádzal do jedného vreca rozmanité postoje a ideológie (niektoré i úplne nesúdorodé): od rasového realizmu cez kreacionizmus, GMO, očkovanie, rakovinu vyvolávajúce mobily či astrológiu. Vždy je za tým predpoklad, že akákoľvek konšpirácia alebo nedôvera voči mainstreamovým stanoviskám musí byť automaticky pseudoveda. Niežeby sa v alternatíve neobjavovalo kopec nezmyslov, ale prečo vylievať s vaničkou i dieťa? Prečo odrazu taký povrchný prístup?
Nerozumiem prečo by sa mal skeptik obmedzovať len na jednu z týchto vecí, alebo len na veci ktoré so sebou priamo súvisia. Ak je skeptik dostatočne zvedavý a danú tému zmákol, nevidím v princípe problém v rovnakej miere vyvracať blbosti o očkovaní, kreacionizme alebo rasovom realizme. Každá z týchto vecí predstiera, že sa riadi vedeckou metódou a je teda v identickej miere kriticky skúmateľná filozofiou tej istej metódy.
Druhá vec je tá, že veľakrát stačí naozaj málo na vyvrátenie zjavného bludu, ktorý sa šíri internetmi, človek dokonca ani nemusí byť extra namakaný v danej oblasti.Toto je skôr chyba lenivosti/neschopnosti alternatívcov, že tie si tie “low-hanging fruits” vytvárajú Niekedy fakt stačí len zapnúť o jeden závit naviac.
„Skeptik“ tvrdí, že bojuje proti všetkej pseudovede, ale márne u neho hľadáte kritiku mnohých pseudovied asociovaných s tzv. kultúrnym marxizmom. Je síce pravdou, že mnohí skeptici sa dnes ostro púšťajú do feministickej pseudovedy, ale pointa je práve v tom, že ide stále o celkom bezpečné pole. Kde sú však články a rozbory takých stupídnych konceptov ako „IQ neexistuje a „rasa je sociálny konštrukt“? Kde je kritika extrémneho environmentalizmu a genetického denializmu? Kedy pôjde „skeptik“ debunkovať boasiánsku antropológiu, psychoanalýzu, Frankfurtskú školu, objektivizmus Ayn Randovej, gouldizmus, „eugenický hoax“ a iné očividné nezmysly? Nie, „skeptik“ takmer výhradne cíti potrebu kopať do tzv. konzervatívnych prúdov – najmä kresťanov, nacionalistov, tradicionalistov, ale čoraz častejšie aj do pravicových libertariánov a pod., lobzovať po ich stránkach, stalkovať a nájsť medzi tisíckami správ a komentárov zopár „hoaxov“ (pretože on je určite neomylný), ktoré potom verejne debunkuje, zatiaľ čo v pohode ignoruje hoaxy mainstreamých médií (na ktorý by sa mali vzťahovať prísnejšie kritériá vzhľadom na ich postavenie na trhu a skutočnosti, že v nich robia školení profesionáli).
Pseudovedy asociované s kultúrnym marxizmomrovnako ako sprisahalecký ľavicový post-modernizmus a iné veľké youtube zjavenia pánom Petersonom je konzervatívny bullshit, ktorý v reálnom svete neexistuje, hoci chápem jeho prínosu pre naratív daného politického spektra – pomáha to vytvárať imidž ľavicového bubáka ktorý od základov zničí západnú civilizáciu a teda na to bezmyšlienkovite skočia všetky pravicovo-alternatívne NPC-čka. Jediné čo v tejto súvislosti existuje naozaj sú sociálne vedyktoré treba brať prirodzene s rezervou, pretože sa v nich vedecká metóda nedá v plnom rozsahu aplikovať a teda sa aj nechcene nakláňa konfirmačným biasom. Ak sú však dobre odkomunikované smerom von a je po nich dopyt, môžu ponúknuť nápomocný “framework” pre konkrétne preberanú spoločenskú problematiku. ako marxizmus alebo feminizmus a tie sú kritizované vo svojom vlastnom akademickom think-tanku, čím sa čiastočne kritická examinácia pokrýva (tj. niečo čo rasovému realizmu napríklad chýba). Napríklad spomínaná franfurtská škola je kritická voči marximu-leninizmu, alebo rôzne prúdy feminizmu sú kritické voči jeden druhému. Napriek tomu existuje dostatočný počet skeptikov, ktorí kritizujú a vyvracajú mýty z týchto kruhov – napríklad spomínaný gender wage gap, ktorého závery sú principiálne v rovnakej miere redukcionistické ako závery “rasového realizmu”.Prioritne cez štatistickú metódu sa snaží pretlačiť svoj naratív na zjednodušenú kauzálnu príčinu bez toho aby všetky súvislosti najprv poriadne preskúmal. V skutočnosti má Roland k feministke bližšie než skeptik, jediné čo ho od toho oddelilo je opačný politický pól, zmýšľaním o kauzálnych príčinách funguje na rovnakej “hĺbkovej” báze ako priemerná feministka. Ostatne Roland si sám protirečí tým, že priznáva, že to niektorí skeptici skutočne pokrývajú, takže naozaj nechápem v čom je problém.
- Čo sa týka ostatných spomínaných vecí, tak osobne som sa so somarinami typu “IQ neexistuje” alebo “gouldizmus“Seriously, wtf?.. ani nestretol a úprimne ani neviem čo si mám pod tým presne predstaviť (ozaj, že si vymýšľaš veci za pochodu?), takže ak to existuje, resp. tomu naozaj niekto verí, tak je potom daný fenomén v takej minorite, že tomu proste netreba venovať priveľkú pozornosť. Osobne preto ani nevyvraciam veľmi kreacionizmus alebo veci typu “flat-earth”, pretože nemám pocit, že by šlo (u nás) o niečo masívne.
- Vecami ako “extrémny environmentalizmus” spolu s “genetickým denializmom” sa zrejme myslí kultúrny determinizmus, resp. teória “tabuly rasy” vo všeobecnosti. Táto je samozrejme pseudovedecká tiež, nepopieram, rovnako ako jej opačný extrém biologický determinizmus – prítomný v pseudovede rasového realizmu. Osobne sa mi ako debunk páčili nórske série Hjernevask, kde pekne vidieť nezáujem zo strany sociológov a ostatných humanitných vedcov ako ich iné vysvetlenia/paralelné faktory nezaujímajúniečo čo si žiaden vedec nesmie dovoliť povedať. Buď vás niečo seriózne zaujíma a ste ochotní vypočuť si svojich kolegov zo susedných disciplín (prípadne aj tej istej, len s inou várkou dôkazov), alebo nie. a nepripisujú im žiadnu váhu, prípadne odhovárali od viacfaktorovej investigácii a strašili rasizmomaj keď dobre, vzhľadom na historickú skúsenosť tu s argumentom v malej miere sympatizujem i keď ho nepovažujem za obhájiteľný v odbornej a akademickej sfére. Politické implikácie však táto téma mala a stále má, nebudeme si klamať.. Zároveň túto vec neregistrujem nejako vypuklo v našich geografických šírkach. V súkromnej rovine som sa s týmto postojom napríklad nikdy nestretol, čo sa nedá povedať o biologickom determinizme (možno mám len smolu na bublinu). Každopádne je to vysvetlenie, prečo prioritne debunkujem to čo debunkujem.
- Objektivizmus Ayn Randovej je de facto eticko-filozofický smer a nehrá sa na vedu, takže tam veľmi skeptik ani nemá čo hľadať, každopádne súhlasím, ako filozofia to stojí za prt, pretože Randová nebola študovaný filozof a veci chápala extrémne zjednodušene, teda aj tí pravicoví libertariáni, ktorí danej filozofii prepadli zmýšľajú podobne plytko.
- Freudovu psychoanalýzu dávno nikto neberie vážne v psychologických kruhoch, takže nechápem presne prečo by sa dnes mala dodatočne vyvracať. Pokiaľ by to však ulahodilo niekoho duši, kľudne o tom môžem niečo spísať ak bude čas.
V každom prípade si však myslím, že je na rozhodnutí každého človeka zvlášť akej téme sa bude v rámci vlastného voľného času venovať. Z časových dôvodov je nereálne očakávať, že jedinec bude pokrývať úplne všetko. Ak je aj pravda, že sú všetci skeptici ľavičiari a nekritizujú dostatočne povedzme sociologicko-feministický naratív patriarchie (neviem objektívne posúdiť, ale dajme tomu), znamená to len, že je načase vyvážiť misky váh a ku skeptikom sa pridať a nie ich haniť, že sa venujú len “konzervatívnejším bludom”. Ak človek s premisami vedeckého skepticizmu súhlasí a chce si zachovať kritický pohľad na veci, nevidím v tom žiaden problém.
Prečo sa však napríklad ja venujem témam akým sa venujem? Suprise, suprise – bol som dlhé roky v alternatíve a tiež mám blízku rodinu ktorá konšpiráciám o ktorých píšem prepadla. Má to pre mňa dosť osobný význam prečo rozoberám práve tie konkrétne témy ktoré rozoberám. Tento a podobné scenáre však Roland v jeho textoch nikdy nezohľadňuje, v jeho svete je každý politicky a ideologicky motivovaný, iné vysvetlenia nemôžu za žiadnych okolností existovať.
Poznáte tieto typy veľmi dobre. Radi sa hrajú na to, že sú niekde uprostred a všetci ostatní sú „extrémisti“. Typické je robiť komparáciu medzi ľavičiarmi typu Krempažská či Weinsanbacher (ktorých nemôžu vystáť už ani v „kaviarni“, pretože dobre vedia, že im tieto vyšinuté kreatúry robia zlé meno) a „pravicovými alternatívcami“ (taktika dosť používaná napr. Bránikom). Je to taký ten štandardný rétorický trik typu: „Pozri, títo ľudia sú vlastne rovnakí, jedni sú extrémisti napravo a druhí naľavo a my musíme byť tí správni, pretože zrovna my sme akože v strede.“
+
Avšak problém bude asi v tom, že „skeptik“ vlastne nie je žiadnym skeptikom. Sú to zväčša len ľavičiari na pol ceste, ktorí odmietli kompletnú transformáciu na „slniečkára“, a preto majú pocit, že sú nejako špeciálni či supreriórni. No opak je pravdou. Nie sú dostatočne schopní skutočne vyzvať základné ľavičiarske dogmy a tak jediné, čo im ostáva je zber najnižšie vysiaceho ovocia.
Z mojej strany sa k tomuto sa tiež neviem vyjadriť, pretože som sa na žiadneho centristu nikdy nehralHoci je pravda že každú vec sa snažím vnímať čo najmenej redukcionisticky a zároveň ju poňať čo najobjektívnejšie, takže to následne môže tento dojem vytvárať. Každá politická afilácia má však svoj vlastný set biasov a teda nie je dobré nekriticky prepadnúť žiadnemu z nich (teda aj spomínanému centrizmu) a z mojich vlastných pozorovaní som skôr usúdil, že ak už sa politika rieši, tak väčšina skeptikov sú buď ľavičiari alebo liberáli.
Aj keď asi chápem, liberalizmus sa už dá chápať ako stredová pozícia pretože sa nevyhraňuje proti kapitalizmu, v tom prípade by som možno vedel súhlasiť s Rolandom. Bez exaktnejších definícii daných pojmov je to však ťažké.
„Skepticizmus“ je u mnohých predovšetkým len jeden z náhradných termínov pre tzv. nový ateizmus. Nie, na ateizme naozaj nie je nič zlé (aj ja som ateista, hoci to slovo naozaj nemám rád a nechcem sa takto identifikovať), akurát neviem, kde „skeptik“ prišiel na to, že zlikvidovanie akejkoľvek metafyziky nejako pomôže ľudstvu? Vážne, čo je povzbudzujúce na ľuďoch, ktorí vidia hodnotu len v tom, čo môžeme vyrobiť a absolútne sa nestarajú o svoju rozšírenú rodinu, svoju kultúrnu históriu či kultúrnu budúcnosť obecne? A naozaj tu nehovorím o nejakej neviere v Boha. Nie, píšem o fundamentálnom nihilizme a relativizme, ktorý považuje každý „koreň“ za bezvýznamný, pričom táto choroba v pomerne veľkej miere postihuje práve „komunitu skeptikov“.
Nový ateizmus má v dnešnej dobe prelínajúcu fanúšikovskú základňu, to je myslím nepopierateľné, ale tam sa asi tak všetky prepojenia končia. Moderné skeptické hnutie existovalo dekády pred “novým ateizmom” a teda ak už tam naozaj musí byť urobená nejaká pupočná šnúra, tak úplne opačným smerom. Každopádne, pokiaľ skutočne ide nejakému skeptikovi o “zničenie metafyziky”, tak je to proste pomýlený magor a netreba sa ním priveľmi zaoberať. Ja osobne som napríklad panteista (spinozista) a neidentifikujem sa s ateistickým hnutím. Mnoho z ich ikon má naviac vážny problém s egom a vybudoval sa okolo nich nie veľmi zdravý kult osobnosti, teda aspoň podľa môjho skromného názoru založeného na pozorovaní fanúšikovskej základne.
Hoci sa veľmi snaží tak pôsobiť, vždy treba mať na pamäti, že je to len typická iritujúca internetová „basic bitch“, t.j. obyčajný amatér, ktorý si iba načítal zopár argumentov proti jeho neobľúbeným ideológiám, aby ich mohol zo seba chrliť, zatiaľ čo si silou mocou udržiava iracionálnu vieru v mnohých centrálnych ľavicových dogmách. Termín skeptik pochopiteľne používa preto, že mu to umožňuje hrať sa na osvieteného mysliteľa.
Toto je čistá autorova projekcia zlúčená s odreagovaním, nebudem to ani výraznejším spôsobom komentovať, pretože to minimálne v mojom prípade nie je pravda a dovolím si tvrdiť, že ani v prípade ostatných skeptikov. Naopak, každý kto pomáha vytvárať kritické myslenie, vyvracia pavedecké bludy a zároveň nezneužíva vedu vo svoj prospech robí pre spoločnosť obrovskú záslužnú činnosť.
Jedným z najpatetickejších aspektov „skeptikov“ je ich uctievanie Darwina a snaha presvedčiť samých seba, že Darwin nebol rasialista. „Skeptik“ vám dokonca bude schopný tvrdiť, že Darwinova kniha „O pôvode druhov“ akože podkopáva mnohé z argumentov rasialistov tým, ako demonštruje, že ľudia tvoria jednotný druh a tým ako Darwin špecificky argumentoval, že neexistujú jasné deliace hranice medzi rasami.
Ok, tak si to raz a navždy vyjasnime. Darwin naozaj argumentoval, že rasy majú neostré hranice, a preto by mali byť považované za poddruhy skôr než samostatné druhy. Lenže toto je predsa i myšlienka drvivej väčšiny rasialistov! Navyše Darwin vyjadruje veľmi jasné rasialistické myšlienky v 7.kapitole, kde uvádza:
„Netreba pochybovať, že sú tu rôzne rasy, ktoré sa – keď ich starostlivo porovnáme a zmeráme – navzájom veľmi líšia, napr. tvarom vlasov, pomerom jednotlivých častí tela, kapacitou pľúc, tvarom a veľkosťou lebky a dokonca i mozgovými závitmi. Bolo by však nekončiacou úlohou vypočítavať všetky detaily, ktorými sa rasy odlišujú. Rasy sa tiež líšia v konštitúcii, schopnosti aklimatizácie a sklonom k určitým chorobám. Rovnako sú odlišné vo svojich duševných vlastnostiach, predovšetkým po stránke citovej, ale čiastočne tiež v rozumových schopnostiach…“
Je nepochybné, že Darwin veril v existenciu ľudských rás a tomu, že vďaka evolúcii, sa navzájom líšia v mnohých oblastiach. Bez ohľadu na akýkoľvek odôvodnený štandard, Darwin bol rasialista. Zahmlievanie tejto skutočnosti a rôzne smiešne pokusy „skeptikov“ vyhnúť sa kognitívnej disonancii, ktorá vyplýva z ich uctievania Darwina ako „vedeckého hrdinu“ na jednej strane a Darwinovych vlastných rasialistických pohľadov na strane druhej, je ich totálnym intelektuálnym zlyhaním.
Ja fakt neviem čo má táto pasáž dokazovať, pretože v tomto momente mi Roland myšlienkovo už celkom uletel. Aj keby bol Darwin skutočne rasista alebo racialista, neznamená to vôbec nič, nevaliduje to rasizmus, ani to nijakým spôsobom nedevalvuje jeho vedecký prínos do biológie. Naviac jeho téza o tom aký je Darwin hrdina ku ktorému sa skeptici modlia je naozaj strelená a nepotrebuje žiadny ďalší dodatok.
„Skeptik“ vám bude neustále hučať do uší akým je fanúšikom vedy a potom vás zavalí meme obrázkami jeho milovaného Neila deGrasse Tysona , ktorého zbožňuje v prvom rade preto, že je to černoch. Veru, „skeptik“ je tiež len obyčajný „rasista“, ktorý neverí, že čierni sú dostatočne múdri na to, aby boli vedcami, a preto ejakuluje vždy, keď vidí Tysona na obrazovke. Skutočnosť, že podpriemerný popularizátor Tyson je vo vede asi to, čo sú v hudbe Mili Vanili a v kultúre Kim Kardasian je už len povestnou čerešničkou na tejto vskutku nestráviteľnej liberálnej torte.
No jasné. Najväčší brainfart rasového realistu na koniec. 🙂
Som si celkom istý, že táto výčitka bola takmer určite venovaná mne, pretože som uja Tysona naozaj raz ako príklad (nie ako meme) pred Rolandom sám pán vedecky nezaujatý ho potom nazval “Nithusovým negrom” použil. Myslím si, že to z mojej strany bolo dosť vecné, keďže reč bola o biologickom determinizme a rasách, teda pointa bola opačná než akú nám tu rasista Roland kreslí – aj černosi môžu byť veľmi inteligentní a vzdelaní, keď na to dostanú priestor a nebude sa ku každému jednému pristupovať ako k mentálne postihnutému. Zo všetkých možných čiernych vedcov mi proste ako prvý napadol Tyson (keďže spĺňa definičné kritérium a má PhD). Kľudne som ako príklad mohol použiť nigérijčana Benneta Omalu, ktorý výrazným spôsobom prispelmimochodom je o ňom aj veľmi dobrý film – “Diagnóza Šampión” s Willom Smithom, odporúčam námet na celovečerný horror každému “rasovému realistovi” v debate CTE, alebo neurochirurga Bena Carsona, ktorý spolu s jeho tímom v roku 1987 úspešne oddelili siamské dvojčatá. Som si však viac než istý, že Roland aj ostatní krpytonáckovia by si našli spôsob ako týchto pánov (aj mnohých iných, ktorí majú afrických predkov) zdiskreditovať a ľudí ako ja vykresliť za ejakulujúcich “slniečkarov”, lebo si dovoľujeme na niečo také poukázať. Škoda reči.
Čo sa však týka môjho vzťahu k Tysonovi, oceňujem na ňom jeho komunikačnú obratnosť aj spôsob popularizácie, v tejto oblasti je jeden z tých počúvateľnejších. K fyzike sa neviem vyjadriť, no z pozície laika, vyzerá, že vie dobre o čom hovorí. Napriek tomu tu stále zostávam relatívne vlažný. Nie preto, aby som pôsobil centristicky alebo cool pred rasistami, ale skrátka preto, že s ním nesúhlasím s jeho postojom k filozofii. Nechcem to veľmi rozvíjať, ale vždy som považoval filozofov za prirodzených spojencov vedy, resp. skepticizmu. Veľakrát sa jedná o ľudí, ktorí dokážu vo veľkej miere rozmýšľať v širších súvislostiach a sú tak menej náchylní redukcionizmu. Ostatne aj to čo robím ja je v konečnom dôsledku len aplikácia epistemických princípov filozofie vedy a nič viac. Tým, že sa takto Tyson vyjadruje k ostatným prístupom k spoznávaniu, tak vrhá na celé odvetvie nedobrý tieň scientizmu a bojím sa, že aj celkom oprávnene.
Záver
Chvíľu som rozmýšľal či má zmysel túto usadeninu s 400 prečítaniami za 3 roky mútiť mojou zvýšenou pozornosťou a komentármi, asi si z toho každá strana odnesie len to svoje. Článok, napriek tomu, kým bol písaný a akým spôsobom, má aj nábeh na relatívne dobré postrehy. Skeptické hnutie v poslednej dobe skutočne pozostáva z viac politicky ľavicovejšie orientovaných ľudíDedukujem z internetových aktivít, nebolo by zlé urobiť reálny prieskum, či to nie je skreslené, čo samo o sebe samozrejme nič neznamená vo vecnej rovine argumentov, ale dáva možnosť o tom aspoň premýšľať čím to je, a či by naozaj nebolo silnejšie keby bolo v tomto smere vyváženejšie.
Ak by to bola aspoň v malej miere pravda, postreh, že sa v menšej miere venuje pozornosť vybraným humanitným vedám a ich zle podloženým záverom, má opodstatnenie. Ak sa tejto roly nezhostia skeptici s dobrým úmyslom, vznikne nám vákuum a predanie pálčivejších tém konšpirátorom, no hlavne alternatívnej pravici (s nie až tak čistým úmyslom akou je úprimná zvedavosť, objektivita a anti-redukcionizmus), môže mať katastrofálne následky na vnímanie verejnosti a úplne nezmyselne by im tak zvýšila kreditz hľadiska kritického myslenia, na ktorý inak nemajú nárok.
Na druhú stranu, je tiež pravda že väčšina pravicovej alternatívy je jednoducho v pohode s tým že je v opozícii voči vedeckému konsenzu (a aj to sami veľakrát priznajú), takže na začiatok by som preskúmal skôr tieto vody. Samotný metanaratív alternatívnej pravice je závislý od konšpiračnej teórie, že svet a jeho hlavné inštitúcie sú riadené neomarxistami alebo židmi, čo sa podľa následne transformuje aj do “mainstream vedy”. S ľuďmi ktorí nekriticky uverili tejto hypotéze nemôžme viesť zmysluplný dialóg o odbornom konsenze, aj keby sme mali tie najlepšie argumenty a dôkazy, tak sa nám ich nikdy nepodarí presvedčiť, pretože je to pre nich skrátka uzavretá vec, ergo nemajú reálny záujemVšetka úcta a česť výnimkám. Fakt. danú tému už viac investigovať.
Odpovedať